Už od novembra som tvrdil, a bol som prvý, ktorý tak urobil, že v druhom kole demokratický kandidát musí podporiť demokratického kandidáta, ktorý sa stretne s Robertom Ficom. Tvrdil som to v novembri a aj počas celej volebnej kampane.
A teraz k mojej neúčasti na tlačovej konferencii. Pozval ma na ňu Andrej Kiska – sms-kou a jedným krátkym telefonickým rozhovorom. Napísal mi, že chce, aby sme traja kandidáti urobili tlačovú konferenciu na tému „Výzva občanom, aby prišli voliť.“ Nie na tému podpory Andreja Kisku. O podporu ma Andrej Kiska nepožiadal. Napriek tomu som mu ju v písomnej forme znovu zopakoval. Čakal som, že A. Kiska mne a pánovi Procházkovi navrhne osobné stretnutie, na ktorom si znenie výzvy dohodneme. A upresníme si aj to, čo povieme novinárom, aby posolstvo bolo čo najsilnejšie. No žiadne také stretnutie sa neuskutočnilo.
Na tlačovú konferenciu som napokon neprišiel z dvoch hlavných dôvodov. Bola amatérsky zorganizovaná a nebolo vôbec jasné, čo na nej zaznie a ktorý z kandidátov s čím vystúpi. Tím prezidentského kandidáta by si na takomto spoločnom vyhlásení mal dať záležať viac, než ho riešiť sms-kami. Dôkazom chaosu okolo tlačovky bolo aj samotné vystúpenie Rada Procházku, ktorý bol očividne zmätený.
Po druhé, k Andrejovi Kiskovi som mal a mám výhrady. Je to logické a prirodzené, veď sme proti sebe kandidovali v prvom kole. Napriek tomu tvrdím, že určite bude lepšie, ak sa prezidentom stane on, než Robert Fico. Mal som opodstatnenú obavu, že v prípade novinárskych otázok, ktoré sa budú vracať k mojim výhradám voči Andrejovi Kiskovi, bude moja podpora oslabená a môžem mu viac uškodiť, než pomôcť. Na toto riziko mal však myslieť aj volebný štáb Andreja Kisku a nepríjemnej situácii predísť. Cez sms-ky sa to riešiť naozaj nemôže.
„Keď chlap sľúbi, že príde na tlačovku, tak svoje slovo dodrží.“ Áno, s tým nemožno nesúhlasiť. Chlap má prísť a chlapsky odpovedať aj novinárom. Priznám sa však, trochu som sa obával otázky, ako som to myslel napríklad so svojou poznámkou k snahe vstupu pána Kisku do komunistickej strany, ktorú som mu adresoval v prvom kole. Musel by som, ako správny chlap, zopakovať to, čo som mu povedal v priamom prenose. Ja totiž neverím, že ak niekto hrá pesničky Karla Kryla, môže mať snahu vstúpiť do komunistickej strany. Takouto odpoveďou by som však siahal na preferencie pána Kisku v prospech Roberta Fica a opäť by sa spustili scestné konšpiračné teórie, že som niekoho “trójsky kôň”. Musím sa skromne priznať, že až taký chlap nie som.