Stalo sa to už na Slovensku tradíciou, aj keď vieme, že menšie zlo, keď sa dostane k moci, začne rásť, a často dobehne aj to väčšie. Vláda jednej strany je to najhoršie, čo sa nám mohlo prihodiť napriek tomu, že na nedávnom sneme kaviárových socialistov, sa stranícky organizovaní aj neorganizovaní birmovaní komunisti, búchali hrdo do pŕs, ako im to perfektne funguje. Zdôrazňujem, zrejme naozaj hlavne im. Ovládnutie moci, jej kontroly, prokuratúry, súdov, verejného obstarávania a verejnoprávnych médií, vyhlasujú za stabilitu. Takúto stabilitu sme tu mali 40 rokov.
A že vraj tá druhá strana, teda opozícia je nedôveryhodná, lebo je to zlepenec. Pravda je však taká, že na jednej strane pôsobí zlepenec pod jedným názvom, ktorý drží pokope najmä spolupáchateľstvo a v súčasnej opozícii je viacero menších strán, ktoré by mohli vytvoriť koalíciu. Koalícia je najprirodzenejším výrazom liberálnej demokracie a zlepencom ju môže nazvať iba pošahanec. Minimálna programová zhoda, s ktorou by nemala mať problém žiadna opozičná strana, a ktorá by znamenala prelomovú zmenu, sa zmestí do jednej vety: MY NEBUDEME KRADNÚŤ!
Je však tiež bohužiaľ pravdou, že jedna podobná koalícia nedávno zlyhala a spôsobila pád vlastnej vlády. Tí, ktorí hlasovali za pád vlastnej vlády, už mali dávno z politiky odísť a uvoľniť priestor pre dôveryhodnejších. Rovnako tam nepatrí ani ten, kto je presvedčený, že dôvera politika spočíva v tom, aby sa nenechal pristihnúť pri klamstve a krádeži a nepochopil, že dôveryhodný politik klamať a kradnúť jednoducho nesmie! Úsmevne tiež pôsobí pôžička na volebný výsledok. Že vraj z banky. Keď sa koncom deväťdesiatych rokov riešili nedobytné úvery, odborníci sa nasmiali, že banky poskytovali úvery, v hodnote desiatok miliónov korún, na rezané kvety a slepačie vajcia. V porovnaní s volebným výsledkom strany, vajcia pôsobia nepochybne dôveryhodnejšie. Nemožno si nevšimnúť ani duchaplné vyjadrenia o generačnej výmene. Možno znovu nastúpia revolučné gardy pod velením hlupákov, ktorí sa snažia presvedčiť voličov, že vek je kritériom kvality. S tým súvisí aj duchaplné vyjadrenie, že starých psov novým kúskom nenaučíš. To je možno pravda, ale noví psi sa staré kúsky naučia bez najmenších problémov, čo autor tejto múdrosti výrazne dokumentuje vlastným príkladom.
Politológovia to dnes nemajú ľahké, pretože slová a pojmy strácajú význam. Niektoré tzv. hodnotové strany sú len obchodnými spoločnosťami, ktoré svoje prízemné záujmy balia do hodnotových balíčkov, často nielen pseudosociálnych. Keď niektorí politici primerane pomenujú ohavné skutky politických funkcionárov, nezriedka sú odsudzovaní a označovaní za škandalistov a bláznov. Kedysi v Sovietskom zväze ľudí, ktorí vtedajší režim označovali za zločinecký, rovno zatvárali do blázinca. Skrátka škandalisti u nás nie sú tí, ktorí škandál spôsobia, ale tí, ktorí naň poukážu. Sú to pošahanci, aby som citoval významného politika.
Keď v roku 2006 vytvorili vládne spojenectvo Fico, Mečiar a Slota, nenazvali sa zlepencom, ale koalíciou. Logicky z toho vyplýva, že tieto osobnosti si boli programovo, filozoficky a ľudsky blízki. Dnes počúvam, že niektorí lídri si vedia predstaviť koalíciu so štátostranou, lebo vraj ľudia, voliči, si to zaslúžia. Dopracovať sa k takémuto vyjadreniu vyžaduje mimoriadny talent. Nuž len do toho! Podpíšte sa pod všetky “dobré skutky”, ktoré menovaní napáchali, a ktoré sa hádam ani nedajú zrátať. Ak sa tak stane, niektoré z nich sa už definitívne ani nevyšetria. Okrem toho, dostať sa do siene slávy po boku týchto významných osobností slovenskej politickej histórie, je prirodzenou métou každého solídneho predstaviteľa hnutia prepotrebnej generačnej výmeny.
